Prázdniny u starých rodičov
Keď som bola malá najradšej som prázdniny trávila u mojich milovaných starých rodičov. Bývali v nádhernej voňavej malebnej dedinke uprostred hôr, zatiaľ čo ja som so svojimi rodičmi bývala uprostred hlučného veľkomesta. Vždy som chcela tráviť u starkých celé prázdniny a keď som mala 8 rokov, konečne sa mi tento môj veľký sen splnil. Dedinu som mala tak hrozne rada hlavne preto, že všetko tam bolo také viac ozajstné, aspoň tak som to ako malá cítila, že v meste je všetko umelé, dospelí len chodia do práce a všetko si nakupujú a na dedine si môžeš jedlo vypestovať a vychovať a v dielničke vymajstrovať všetko, čo potrebuješ. Ako dieťa som bola veľmi zvedavá, všetko som skúmala a bavilo ma, že vidím, ako veci spolu súvisia, ako fungujú, ako sa dajú vyrobiť, vypestovať…
Dva mesiace prázdnin som prežila v obrovskej radosti a chcela som, aby trvali večne. Okrem toho, že som mala veľa nádherných zážitkov, neskutočne veľa som sa toho naučila. Prinášam vám výber mojich dievčenských zápiskov z onoho leta.
- Prasatá skutočne zožerú úplne všetko. Všetko žrádlo. Pretože žuvací tabak im fakt nechutí. Ale to vraj nie je jedlo. Zistila som to pri dnešnom experimente. Starký sa hneval. To som tiež zistila, lebo po mne hrozne kričal.
- Nie všetky rastlinky sa sadia ako semiačka, napríklad zemiaky sa dávajú do pôdy normálne celé. Oni asi nemajú semiačka. Musím to ešte prezistiť.
- Dnes som videla ako sa vyrába konferenčný stolík. Neviem, čo znamená konferenčný, ale bolo to skvelé. Pomáhala som brúsiť a lakovať. Len starký sa hneval, že sa veľa pýtam a nemôže pracovať…. No, ale kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie a ja chcem predsa vedieť veľa vecí!
- Cez prázdniny nás čaká ešte rámovanie obrazov. Starému ostali ešte kusy dreva z výroby stolíka a na pôde mu ležia nejaké staré obrazy ktoré chcel už dlho zarámovať. Neviem sa dočkať.
