Láska ako z filmu

Do Michala som sa zamilovala hneď ako som ho prvý krát uvidela. Ja som mala 10 rokov a on o 10 viac. Napriek tomu, som už vtedy tak nejako proste vedela, že raz budem mojim mužom aj keď teraz bol pre mňa príliš starý. Respektíve on bol už mladý muž a ja ešte stále dieťa.

Stalo sa to takto: Keď som mala desať rokov odsťahovali sme sa z mesta na dedinu. Otec nebol práve najväčší domáci majster a keď sa u nás doma niečo pokazilo chodili sme hľadať pomoc k susedom. Na naše veľké šťastie, hneď náš najbližší sused bol Michal, mladý chlapec, žijúci so svojimi rodičmi, ktorý vedel opraviť úplne všetko.

Keď sa nám pokazil kuchynský robot šli sme za Michalom, keď som rozbila bicykel, šla som za Michalom. Nefunkčný kompresor tiež neputoval nikam inam ako za Michalom. Michal sa nebál ani oprav počítača a sieťové prvky pre neho neboli žiadnou záhadou. Rovnako sa vyznal v brúskach a brúsne kotúče vedel rozpoznať podľa hrany.

Michala hrozne bavilo všetko opravovať a mňa zase bavilo za ním chodiť s pokazenými vecami. Rada som sa v jeho dielni hrávala a pritom pozorovala ako pracuje. Jemu to zas prišlo roztomilé.

Michal bol mojou obrovskou platonickou láskou dlhé roky. Ja som mu prišla proste len roztomilá. Niet sa čo čudovať. Vekový rozdiel bol v tom čase príliš veľký.

Mala som 14 rokov keď sme sa presťahovali do Bratislavy a s Michalom sme sa odvtedy stretávali už len sporadicky. Každý žil svojim životom a znova sme sa na dlhšie stretli až keď som mala 24 rokov. V Bratislave. Michal sa tam presťahoval a náhodou sme sa stretli v meste. Slovo dalo slovo a večer sme už spolu boli na vínku, kde mi Michal neprestával dávať komplimenty. A vlastne to neprestalo až do dnešného dňa…